Tento obrovský komplex budov pozostával z miestností ako sú jedálne, operačné sály, márnice, lôžkové časti, miestnosti určené na experimenty (na ľudských subjektoch) a samozrejme asi to najstrašnejšie miesto nie len na tú dobu, ale dovolím si tvrdiť, že podobné miesto sa na zemi hľadá veľmi ťažko. Pokúsim sa vám jednotlivo popísať a podrobnejšie vysvetliť čo-to o tomto sanatóriu...
Začnem asi tým, že po prestavbe r.1924 bola rozšírená pôvodná budova nemocnice zo 40-50 miest pre pacientov na cca 400 miest. Celý komplex bol umiestnený v krásnom prírodnom prostredí Luisvile, tak aby v dostatočne veľkej vzdialenosti od mesta dokázal izolovať veľký počet nakazených. Tak veľké ubytovacie kapacity vyžadujú priestorné jedálne. Hlavná jedáleň pre zamestnancov je vystavaná pre 328 osôb a mohla byť rozšírená pre 448 ľudí. Priemerne sa tu za jeden deň dokázalo nakŕmiť 2100 ľudí. V jedálni a kuchyni bol nainštalovaný vetrací systém, ktorý dokázal úplne zmeniť vzduch a teplotu v miestnosti za necelé 3 minúty. Na tú dobu to bol nadčasový vetrací systém. V budove mali pacienti k dispozícii divadlo,kde sa premietalo presne ako v mestských kluboch. Samozrejme nesmela chýbať knižnica, kde boli darované knihy od mesta, alebo od rodinných príslušníkov nakazených pacientov, zakúpené knihy správou nemocnice, ktorá pravidelne uvolňovala z rozpočtu financie pre rozvoj nemocnice. Pacienti čo vládali a chceli pracovať, mali možnosť pod dozorom skúsených inštruktorov sa naučiť a vyrábať tkané koberce, vyrábali rôzne hračky. Ženy sa venovali ozdobnému vyšívaniu a podobným ženským prácam, muži zase vyrábali nábytok a mnohé iné veci, ktoré sa potom predávali v nemocničnom obchode a financie mali pomáhať zlepšiť toto zariadenie. Deti chodili do školy na 4,5 hodiny, presne tak isto ako deti v meste a za rovnakých podmienok. V areáli sanatória boli detské ihriská aby sa depresívne prostredie sanatória čo najviac približovalo vtedajšiemu životu v meste od ktorého museli byť pacienti izolovaný. Na každom poschodí boli neodmysliteľné operačné sály, z nich ale väčšina bola sústredená na 4 poschodí, kde bol aj najväčší počet čakární a zotavovní. Na tomto poschodí boli sústredení hlavne bohatí pacienti. Márnice boli tak isto sústredené na každom podlaží, odkiaľ sa údajne zvážali mŕtvoly do 1 poschodia a suterénu a boli prenášané tunelom na spopolnenie a odvoz pre rodinných príslušníkov...to je dohad!!!...neodvážali tadiaľ živých ľudí na ďalšie experimenty??? Márnica na 1 poschodí bola prepracovaná na hlavnú pitevnu a väčšina mŕtvol bola spracovaná v budove pod kopcom spojenej "pojedačom mŕtvol" (tunelom smrti).