Existuje mnoho miest kde ľudia umierajú, ale je iba jedno miesto kde ľudia umierajú častejšie ako kdekoľvek inde a takým miestom je nemocnica....
NEVySVETLITELNÉ JAVY
Touto témou sa zaoberalo už mnoho obyčajných ľudí, kvalifikovyných výskumníkov, tzv. lovcov duchov, novinárov a senzácie chtivých žurnalistov. Nevysvetlitelné, paranormálne javy sú vo Waverly Hills asi nevyčerpateľná téma.
MALÝ CHLAPČEK TIMMY NIKDY NEOPUSTIL CHODBU KDE SA HRÁVAL...
Dosiaľ preskúmané miestnosti a časti budovy vykazujú v 47% budovy paranormálne javy. Je samozrejmé, že väčšina týchto javov je v oblastiach ako sú pitevne, márnice, tunel, kuchyňa a hlavne známa izba č.502. Podľa záznamov odborníkov, ktorý tieto výskumy vyhotovili je na 3 poschodí hlavnej budovy vidieť malého chlapca menom Timmy, ako sa hrá v tmavej, šedivej a polorozpadnutej chodbe s červenou loptou. Timmy zomrel vo veľmi mladom veku na nákazu, keď ho jeho matka doniesla do sanatória sľúbila mu, že čoskoro pôjde domov a že mu tam doktori pomôžu. Jeho mladá dušička tomu tak veľmi chcela uveriť, že ani po smrti nedokáže odísť z miest, kde dožíval v mukách svoj krátky život. Ako keby stále veril, že sa vráti domov...
ŽENA UTEKAJÚCA S KRVAVÝMI RUKAMI Z MIESTA JEJ POSLEDNÉHO UTRPENIA...
Turisti, ktorý navštívili toto miesto sa nezávisle na časovom odstupe zhodli výpoveďami na tom, že zahliadli ženu, ktorá uteká zo sanatória so zakrvavenými zápästiami a prenikavo panicky kričí o pomoc. Žena sa stále znovu a znovu objavuje v tej istej situácii, ako sa snaží utiecť a stále nie je jasné odkiaľ presne uteká a prečo sa snaží utiecť z nemocnice v ktorej jej mali pomocť...Snažila sa utiecť pred sadistickými "doktormi", čo sa na nej ako na jednej z mnohých snažili experimentovať? Hovorí sa, že ak telo umrie v strašných mukách, vtedy duša nedokáže opustiť miesta smrti a posledných chvíľ jej života. Ak človek umrie v nenávisti a inou ako prirodzenou smrťou, napríklad keď je ako v tomto prípade testovací subjekt, proti svojej vôli a je si toho vo chvíli smrti vedomí, tak navždy ostane jeho duša blúdiť v miestach a ostane tam naveky trpieť, presne tak ako v momente smrti, večne čakajúca na tzv.vyslobodenie, ktoré nikdy nepríde...
DOKTOR V PLÁŠTI CHODIACI PO CHODBÁCH A NAZERAJÚCI DO PACIENTSKYCH MIESTNOSTÍ
Doktora, ktorého podľa popisu možme určiť ako vysoko postaveného Dr. Millera Mansiona, ktorý mal vlastný domček v areáli Waverly Hills. Pozorovatelia, často výdajú nezretelnú postavu chodiacu pomaly, rozvážne po chodbách, väčšinou z rukami spojenými za chrbtom v bielom lekárskom plášti. Prízrak, podľa zdrojov možn ospozorovať na rôznych poschodiach ako kráča po temných neosvetlených vlhkých chodbách namocnice. Očitý svedkovia tvrdia, že ho občas vidieť ako zastne pred niektorou miestnosťou a chvíľu ako keby nazeral do vnútra. Prečo on neopustil toto miesto? Stal sa obeťou niektorého z pacientov? Alebo sa stále nechce zmieriť s tým, že odhalili jeho neľudské experimenty a keď sanatorium v r.1982 definitívne uzavreli pre podozrenie z týrania ľudí, ktorý namiesto utrpenia, potrebovali pomoc, tak sa s tým po svojej smrti nechcel zmieriť? Snaží sa ako duch pokračovať vo svojom diele?
JEDÁLEŇ KTORÁ NIKDY NEOSTALA OPUSTENÁ
Jedáleň bola miestom, ktoré bolo asi najviac vyťažené počas celej doby prevádzky Waverly Hills. Bolo to asi jediné miesto, kde sa pacienti mohli najesť a spoločne si posedieť...Denne sa tam mohlo nakŕmiť asi 2100 pacientov. Alebo to bolo miesto, ktoré považovali ako jedno z mála, v ktorých neboli predmetom kto vie akých výskumov a preto boli najšťastnejší práve tu? Preto sa vracajú po smrti práve sem? Preto že tu boli tú krátku chvíľku za deň v relatívnom pokoji? Podľa zdrojov sa uvádza, že stále v jedálni počuť kroky a často návštevníci hovoria aj o slabom hluku príborov a jedálenských súprav. Je tam zaznamenaný aj pohyb odpadkov ktorých sa tam za tie roky nazbieralo. Z každej časti budovy počuť otváranie a zatváranie dverí, ale najviac je to zrozumitelné v oblasti frekventovanej jedálne.
Z VÝPOVEDÍ...
Jednou z nevysvetlitelných záhad ktoré súvisia s miestnosťou bývalej kuchyne a jej okolia je, že aj napriek tomu, že je už dávno v stave kedy je vyradená z prevádzky je zdemolovaná a z polovice zasypaná, tak tam je podľa výpovedí niektorých návštevníkov stále cítiť vôňu chleba...Je to len zaujímavá kombinácia pachov starej polorozpadnutej miestnosti, alebo...?